Cyprus za 3 dni

Cyprus za 3 dni

Juhoeurópsky ostrovček s batohom na chrbte za 3 dni!

Tri, dva jeden, štaaaart. Alebo skôr cŕŕŕŕn? To by bol asi presnejší opis začiatku nášho Cyperského dobrodružstva. Budík nás totižto zobudil o 7 ráno aby sme stihli dobaliť, presnejšie napchať spacáky, stan, dva páry ponožiek a tričko na výmenu do našich príručných batohov (áno, sme lenivci a večer pred odletom sme všetku svoju pozornosť venovali výhradne pizzi a šialenej americkej komédii v telke).      
8.00, čas utekať na bus smerujuci na letisko. S batohom na chrbte dúfajúc v teplé počasie sme vyrazili v toto (pre nás skoré) nedelňajšie ráno a v duchu sme sa tešili, že letíme z Bratislavy. Je to ten pocit vďaky, keď bookujete toľko leteniek a tešíte sa na výlety tak veľmi, že ani neriešite odkiaľ to vlastne letíte, no v momente, kedy sa to už reálne odohráva, ste najšťastnejší na svete keď je to takto krásne pohodlné (najviac sme si túto výhodu uvedomili pri odchode, kedy sme poslednú noc strávili na letisku a hneď po prílete sme naskočili na prvý bus do práce, ale o tom potom 🙂 )

Letisko, kontrola, pasy, letenky, všetko ok. Teda aspoň zatiaľ…keď tu zrazu…Stan! Zakázaná položka príručnej batožiny (áno, viem, kolíky sú zakázané a preto sme boli pripravení sa ich vzdať, no ani to nestači. Budú vám chcieť vyhodiť aj plastové tyčky, bez ktorých stan nie je stanom. Takže, vrahovia, samovrahovia, teroristi a všetci ostatní, na hromadný masaker plastovými tyčkami zo stanu môžete v tomto momente zabudnúť).

Trochu stresu, pár telefonátov (ale pravda, komu z našich kamošov sa chce trepať v nedeľu ráno na letisko aby zachránil náš nešťastný stan) a rozhodnutie nenechať si stan vyhodiť nás vrátilo na chek-in- ový pultík a plateniu podpalubnej batožiny. A tak ešte raz, kontrola, pasy, letenky aaaa ideme! Našťastie, a tu by som chcela naozaj poznamenať dôležitosť dochvíľnosti na letisku, sme prišli o čosi skôr (s plánom dať si v pohode kávu a pokojne čakať na lietadlo) a všetko sme to stihli takto pekne dvakrát obehnúť. Ak by nie, nebola by iná šanca ako stan nechať napospas letiskovému personálu a rozhorčení, nešťastní nastúpiť na lietadlo.      

Ale nič to! Všetko dopadlo okej, doplatili sme si a čakáme za kontrolou. Čakáme a čakáme, s heslom (R…air – never on time! – pardon, ale úprimne, asi sa mi ešte nestalo, že by sme s touto leteckou spoločnosťou reálne odišli v plánovaný čas).

A konečne boarding, zvuk zapínania bezpečnostných pásov, rozbeh aaaaa vzlet. A letíme. Letíme. A letíme. Ponad južnú Európu, krásne zasnežené pohoria Srbska, Rumunska, Turecka. A stále letíme. A až teraz si naozaj uvedomujeme, že zažívame náš najdlhší let s touto spoločnosťou a naša destinácia je naozaj ďaleko (to je tá krása náhodného kupovania leteniek, kedy pre nás nie je podstatná destinácia, ale cena a termín). Po 2,5 hodinách sme dlhší čas leteli nad morom a tak sme si povedali, že ak už konečne neuvidíme pevninu, asi už budeme aj na kraji sveta. A tu zrazu pevnina! Obrysy ostrovčeka a hlas letušky nám oznamovali, že čoskoro dorazíme do našej destinácie.           

Pristávanie, zvuk odopínania bezpečnostných pásov, pasová kontrola a prvý nádych teplého slaného ostrovanského vzduchu. Vychádzame von z malého útulného letiska, otočím hlavu vpravo a tu – 50 m od nás, more, pláž, slnko, palmy! Cyprus, sme tu! S úsmevmi od ucha k uchu dramaticky odhadzujeme mikiny, vetrovky a naše prvé kroky vedú k požičovni áut.

Na Cyprus sme prišli na 3,5 dňa a tak sme si povedali, že to dáme na dobrodružstvo a prejdeme ostrov autíčkom. Na naše prekapenie, za 7eur na deň, sme dostali velikú Octaviu dostatočnú na to, aby sme sa v nej obaja v prípade zlého počasia aj vyspali (čo sme neskôr aj naozaj využili, táto časť ešte len príde). Samozrejme všetko naopak. Cyprus, ako bývala anglická kolónia, si zachovala niektoré praktiky a medzi nimi aj šoférovanie vľavo (a super úroveň angličtiny aj v tých najmenších potravinách v najzabudnutejších dedinkách, čo nás celkom zachránilo 🙂 ).

A tak pomaly skúšame. A keď vravím pomaly, myslím ešte pomalšie ako je definícia tohto slova. A takto slimákovsky míňame južné pobrežie, palmy a všadeprítomné mandarínkovniky. Mmmmmm, a tá vôňa kvetov na každom kroku… 🙂 Práve sme použili časostroj, preskočili sme pár mesiacov a ocitli sme sa v strede toho najteplejšieho a najkrajšieho leta.

View this post on Instagram

. And our island roadtrip can begin ☺️

A post shared by (@zuzan.ce) on

Náš plán bol prejsť celý (alebo aspoň skoro celý, keďže Cyprus je rozdelený na Cyprus a severný Cyprus patriaci Turecku, kde nám neplatilo poistenie na naše autíčko) ostrov s počiatkom v Paphose (juh), kde sme prileteli, zástavkami v strede ostrova s obhliadkou vodopádov, pokračujúc malou romantickou dedinkou menom Vavla, smerujúc do veľkej Larnaky na východe, prehliadkou krásneho a divokého východného pobrežia, odtiaľ sme pokračovali popri Tureckých hraniciach do hlavného a zároveň mesta duchov – Nikózie a po noci v Nikózii späť na západ a popri pobreží až na juh do nášho počiatočného bodu- Paphosu. Takže, c´est parti!

Otvorené okná, slnečné bríle na nose, vietor vo vlasoch, krátke rukávy a naša prvá zástavka- Petra tou Romiou a Afroditine skaly.

Krásna pláž, spev vtákov a kúpajúci sa ľudia boli dostatočnou oslavou tohto krásneho miesta, ktoré sa označuje bodom, kde bohyňa lásky- Afrodita vystúpila z mora na pevninu (Cyprus sa tiež označuje aj ostrovom lásky a na viacerých miestach vidíme dôkazy tohto označenia – Afroditine kúpele, Most lásky aťd..).

Táto naša prvá zastávka nás navnadila a aj napriek dlhej ceste a skorému rannému vstávaniu sme sa zrazu cítili plne motivovaní a nadšení na celú nadchádzajúcu cestu. Hlboké nádychy tejto krásy a už aj šup do auta za našou ďalšou zastávkou v strede ostrova, a síce, vodopády Millomeri.

Chladný vzduch vnútrozemia, ale aj malé obchodíky po ceste s usmievajúcimi sa domácimi nám pomohli cítiť sa ako doma. Na Cypre sa síce platí eurom, no potraviny sú podstatne drahšie a aj výber v týchto dedinkách zaostával (čo však nemožno tvrdiť o ovocí, keďže čerstvejšie citrusy len tak ľahko nenájdete). Čo nás však veľmi milo potešilo, bol fakt, že sme sa všade krásne a bezproblémov dohovorili po anglicky a nemali sme žiaden orientačný problém (okrem už spomínanej jazdy vľavo).

View this post on Instagram

The fresh-est colours 😊🇨🇾

A post shared by (@zuzan.ce) on

Pomaly sa nám začalo stmievať a veľmi sme túžili po západe slnka pri pobreží. A tak sme sa vo vnútrozemí príliš nezdržiavali, nakúpili desiaty a suchú večeru v najbližšom supermarkete a vyrazili sme smer východ.

Cestou z krásnych ale studených hôr sa nám postupne otepľovalo, ale aj zvečernievalo. Keď sme videli, že na pobrežie to v tento deň už nestihneme, rozhodnutie za žiadnu cenu nezmeškať posledné lúče slnka nás doviedli na najbližšiu odbočku z hlavnej cesty, kde sme zaparkovali našu Octávku, vybehli na prvý dostupný kopček a sledovali náš prvý Cyperský západ, síce bez mora, ale plný toľkých farieb, že sme na more ani nepomysleli 🙂

A tak sme sa teda rozlúčili so slniečkom a čo ďalej? Šero, škŕkajúce žalúdky a klesajúca teplota nás primäli k rozhodnutiu nájsť miesto, kde rozložíme stany kým ešte nie je úplná tma. Samozrejme, nestihli sme. Tma prišla rýchlo a neznalosť krajiny nás nútila motať sa po prašných cestách okolo jazier, lúk, snažiac sa nájsť bezpečné miesto, kde by sme mohli v kľude prenocovať. Konečne sme také našli, zaparkovali a v spoločnosti žiab sme sa ukempili pri rybníku asi dve hodiny od východného pobrežia.

Bruchá naplnené supermarketovskými špecialitami, degustujúc Cyperské pivo (a aj jediné, ktoré majú) sme takto mimo všetkej civilizácie uprostred ničoho za zvuku neprestávajúceho koncertu žiab, ďaleko od domova a všetkého, čo poznáme, pozorovali hviezdy (vedeli ste, že Syrius bliká? 🙂 )

Videla som mnoho krásnych miest a často cestujem do úžasných krajov, ale práve toto je ten neopísateľný pocit slobody, kedy sa vzdáte všetkého, ste len vy a príroda a uvedomujete si veci, ktoré sú medzi nebom a zemou. Sústredíte sa len na vlastné nádychy a ste šťastný za malé veci ako prehŕňanie sa v steblách trávy, zvuky lesa, hustoty tmy vôkol vás 🙂

A ja a príroda bola aj ráno, keď som pod tromi vrstvami prikrýviek skoro zamrzla! 😀 Pravda, denná teplota nám dosahovala 20+ stupňov, no tie rána boli predsa len ešte marcové. No aj tento studený štart bol na niečo dobrý, keďže nás zobudil ešte pred východom slnka a doprial nám teda kopec času na všetky naše nadchádzajúce plány.

Ranná hygiena, ponaťahovať odumreté končatiny a ideme na deň 2 🙂 Ten sme mali začať návštevou krásnej malebnej dedinky menom Vavla, 15 minút od nášho žabieho kráľovstva.

Po vyľudnenej Vavle (bolo stále len 7 hodín ráno) bol náš ďalší cieľ vysnívané (a zámerne používam toto slovo – vysvetlenie príde 🙂 ) východné pobrežie ostrova. Prvé východné mestečko, v ktorom sme sa chceli zastaviť bola Larnaka, no po ceste sme v diaľke zbadali nejaké až príliš pekné obrysy a tak sme nachvíľku odbočili a zamierili k neznámemu objektu. Ocitli sme sa pred významným pútnickým miestom moslimov, mešitou na brehu jazera obklopenou kráásnymi zakvitnutými záhradami – Hala Sultan Tekke. Nepoviem nič viac, len, že to bola nádhera a raj mačiek (a tým pádom aj mačkomilovníkov) a určite – určite, toto miesto stálo za pozornosť.

Krásna Hala Sultan Tekke
Cyprus je raj nie len pre turistov a dovolenkárov ale aj pre mačky, ktoré si tu žijú svoj vlastný život.

Larnaka! Prvé väčšie mesto v našom výletovom pláne. Toto prímorské letovisko nás očarilo útulnými úzkymi uličkami, malými kaviarničkami, krásnym prístavom a zase raz, prekrásne vystavanými chrámami na jednej strane, ale zanedbanými a ošarpanými budovami na tej druhej. Unavení a ešte stále nie celkom prebudení sme sa rozhodli trošku sa poprechádzať a vychutnať si rannú kávu na (konečne! 😀 ) pláži východného pobrežia.

View this post on Instagram

🌴🌴🌴🌴🌴

A post shared by (@zuzan.ce) on

Keď som spomínala, že Larnaka bolo prvé mestečko na našom zozname, na tento deň to bolo aj posledné. Zvyšok dňa sme strávili v divokej kráse východného pobrežia.

A teraz sa dostávam aj k vysvetleniu, prečo som pred malou chvíľkou použila výraz „vysnívané“. Toto slovo by som v našom kontexte definovala dvojako. Pre mňa je bližšia charakteristika v zmysle krásnej a divokej prírody, ktorú sme na východe našli. Nasledovné dni sme prešli celý ostrov, videli krásne miesta, výhľady a pláže, ale nič sme nemohli porovnať s plážami a výhľadmi na východnom pobreží. V tomto odstavci sa neviem vyhnúť subjektivite, ale ak sa ešte niekedy na Cyprus vrátim, určite to bude východné pobrežie.
Na druhej strane vám však musím odhaliť aj druhý smer výrazu, ktorý som použila. Síce sme videli kus nespútanej a nedotknutej prírody, no zároveň sme boli svedkami najväčšieho počtu zkultúrnených pláží a výstavby hotelových komplexov, ktoré sa stali vysnívanou destináciou stavebných firiem, cestovných kancelárii a nudných boháčov, ktorí trávia svoju dovolenku vo vyhrievanom bazéne 20 metrov od mora.
Ospravedlňujem sa, ak sa niekoho osobne dotýkam, ale každý pohľad na tieto ozrutné biele stavby mi vytvoril malú jazvičku, ktorá sa pri spomienke na Cyprus vždy otvorí.
Samozrejme rešpektujem, že každý máme iné preferencie, no za seba môžem úprimne povedať, som šťastná, že som túto krajinu zastihla ešte so štipkou vlastnej krásy. Neviem s istotou povedať, či to bude možné o takých pár rokov (v niektorých prípadoch bude stačiť aj pár mesiacov).

Dosť bolo však mojich výlevov, pripínam vám sem pár príspevkov, tak posúďte sami 🙂

Morské jaskyne, Východné pobrežie
Pláž Konnos v blízkosti Mostu lásky
Morské jaskyne, asi najznámejšia z nich je Kyklopova jaskyňa
Ufučaný najvýchodnejší bod ostrova- Cape Greko

Ak by som sem mala dať všetky svoje fotky, tento článok by bol nekonečný. No ako ďalšie tipy na výlety a perfektné zátišia na fotky, by som určite spomenula aj tieto: Agioi Saranta, Konnos, či malebné nenápadné kostolíky, ktoré často zbadáte na poslednú chvíľu.

View this post on Instagram

. Oh the beaches of Cyprus ! 😍🇨🇾🌴

A post shared by (@zuzan.ce) on

View this post on Instagram

. Cyprus secrets 😊🇨🇾

A post shared by (@zuzan.ce) on

Na východnom pobreží sme strávili celý deň, prakticky len prechádzaním okolo a kráčaním za tým, čo upútalo našu pozornosť. Bolo krásne, naozaj. No trebalo nám ísť ďalej, tento deň sme chceli večerať v hlavnom meste – Nikózií. Posledné pohľady na more, pláž a hor sa naspäť do vnútrozemia.

Protaras sa s nami rozlúčil krásnym západom slnka.

Do hlavného mesta Nikózie sme prišli po tme. Cesta bola trošku komplikovanejšia ako sme pôvodne plánovali, keďže sme sa museli vyhnúť tureckým hraniciam (a vynechať celé severné pobrežie ostrova 🙁 )
No nič to, sme tu, šťastní a zdraví a…sami?!
Viem, že ešte nie je turistická sezóna a marec nie je pre mnohých najvhodnejší mesiac na cestovanie, avšak vyľudnenejšie mesto, a podotýkam, že je hlavné, som zatiaľ ešte nevidela. Prázdne ulice plné ošarpaných budov a pozatváraných, vyrabovaných reštaurácií „skrášlovali“ len nástenné nápisy volajúce za zjednotenie krajiny a mesta.


Po veľmi krátkej prechádzke nás naše kroky zaviedli do typickej Cyperskej taverny. Čakajúc na miestne špeciality sme sa rozhliadali vôkol seba a tu, asi 50 metrov od nás vidíme uzavretú plochu, búdky plné policajtov s ostrými reflektormi. Pozrieme sa bližšie a odpoveď na našu predošlú debatu, kde sa asi tak nachádza turecká časť tohto mesta ležala priamo pred nami. Áno, v strede historického centra, kúsok od (jedinej ako tak živej) reštaurácie sa nenápadne nachádza centrum napätia celej krajiny.
Nie je mojím cieľom rozvíjať politické debaty, šíriť názory a domnienky, veď nakoniec nás táto situácia nijak špeciálne neobmedzila a do tureckej časti sme sa dostali bezproblémovo za 5 minút len preukázaním sa našimi dokladmi, avšak ako cestovateľ a turista musím povedať, že je to škoda, lebo toľko opustených pekne vyzerajúcich a v minulosti aj zaľudnených budov, reštaurácií a podnikov na jednom mieste nie je ani užitočných a ani oku lahodiacich. Navyše, ako som spomínala, Cyperská časť Nikózie zívala prázdnotou, no tá turecká bola doslova mestom duchov. Mali sme pocit, že okrem nás a čašníkov vo veľmi málo otvorených reštauráciách čakajúcich na zákazníkov (možno dokopy 2 podniky), mesto obývajú len vtáky a iné pouličné po-tvory.

Ticho sme prešli pár ulíc a cez pasovú kontrolu sme sa vrátili naspäť do Cyperskej časti, kde nás čakalo naše verné autíčko.

Deň bol na konci, energia doplnená chutnou večerou (mojimi obľúbencami sa stalo Halloumi spolu s Melitzanopourek-om) a prichádza čas na hľadanie nocľahu. Nechceli sme zostávať v meste a tak sme teda vyrazili do okolia. A ďalšie hľadanie a hľadanie. S večerou sme sa trošku oneskorili a teda aj napriek tomu, že sme celkom rýchlo našli nenápadnú bočnú cestičku ako stvorenú pre dvoch stratených cudzincov, bola už skoro polnoc a žiadna chuť na stavanie stanu nás uložila na zadné sedadlá nášho super autíčka. Uspával nás vír myšlienok, tohto krásneho dňa spolu s očakávaniami, čo nám prinesie ten ďalší, náš predposledný.

A opäť, zobúdzanie sa pred východom slnka, ranná hygiena (cítime sa v tomto už ako profesionáli 😀 ) a ideme za našimi poslednými zastávkami. Dnes večer sa lúčime s našou spoločníčkou Octáviou a tak musíme ešte stihnúť vybehnúť do hôr a odtiaľ cez tú najkľukatejšiu cestu až na západné pobrežie a pozdĺž neho naspäť do Paphosu, kde strávime poslednú noc a ráno sa odtiaľ vychystáme naspäť do slovenskej reality. Ale ešte nie! Ešte sme stále v tomto malom cyperskom raji a čaká nás, ako inak, krásny a vzrušujúci deň plný nových miest, pláží, výhľadov a spomienok. Prvá zastávka, Kykkos Monastery v neďalekých (pri vrcholcoch zasnežených) horách.

Kykkos monastery. Obrovský kláštor ukrytý hlboko na úpätí Cyperských hôr v sebe ticho skrýva krásne obrazy, mozaiky, ale aj svätyňu, ktorá nám obom doslova vyrazila dych. Nebudem vám prezrádzať všetky tajomstvá. Koniec koncov aj fotografovanie spomenutej miestnosti bolo zakázané a ani sama by som nevedela ako dostatočne tú krásu opísať. Avšak poviem vám, že nič úžasnejšie v kontexte kláštora som ešte nevidela a ponúknem vám aspoň pár záberov vonkajšku 🙂

Dlháá a ešte dlhšia cesta z hôr smerom k moru a pár ďalších a zároveň posledných zastávok nášho Cyperského dobrodružstva. Čas sme mali dobrý, všetko nám pekne vychádzalo a tak sme si povedali, že dnešný deň venujeme už aj trošku leňošeniu a vychutnávaniu si krajiny (nie že by sme si ju predtým nevychutnávali, ale chceli sme toho naozaj stihnúť a vidieť čo najviac, tak sme zbytočne len tak nestrácali čas.
A tak sme si na našej najbližšej zástavke urobili piknik. Bolo to príjemné mať celú pláž len pre seba, vnímať len vietor narážajúci do našich tvárí a v tichosti striehnuť, či niekde neuvidíme morskú korytnačku (na tejto pláži sa im vraj veľmi páči) No povedzte, nezastavili by ste sa na chvíľu? 🙂

Limni Wharf

V rámci spomalenia sme absolvovali aj ďaľšie pláže, ktoré sme si tak trošku privlastnili (keďže tam okrem nás nebolo ani živej duše). V rámci týchto by som spomenula Coral Bay Beach, Manolis Bay a Afroditine kúpele ktoré boli súčasťou zakvitnutej botanickej záhrady.

View this post on Instagram

Monday a week ago. Can u take me back now? 🚀

A post shared by (@zuzan.ce) on

Pohľad na západné pobrežie z Afroditiných kúpeľov

Afroditine kúpele boli našou pomyselnou bodkou objavovania Cyperskej prírody. Po tejto zastávke nás už čakal len Paphos s pár pamätihodnosťami a vysnívanou poslednou večerou pred nocovaním na letisku (sme rázni zástancovia bojkotu bookovania si ubytovania keď máme let skoro ráno – aj tak by sa nám nechcelo vstávať a takto keď sa zobudíme, aspoň nemusíme nikam chodiť, keďže sme už na letisku! 😀 )

Príchod do južného Paphosu prebehol za sprievodu nášho prvého západu slnka pri pobreží (zatiaľ sme to nestihli). Prehliadka prímorského letoviska s bohatou zbierkou architektonických vykopávok a zachovalostí naplnili očakávania poslednej zástavky nášho výletu.

View this post on Instagram

♥️🌅

A post shared by (@zuzan.ce) on

Slnko zapadlo, začína sa stmievať a ochladzovať, teraz nás už čaká len spomínaná večera (chceme ešte podegustovať čo sme ešte nestihli), emotívna rozlúčka s našou parťáčkou Octávkou a dlhá, únavná noc na letisku (starý dobrý stan a spacáky! 😀 ).

Čo dodať, Cyperské dobrodružstvo je za nami a príchod naspäť na chladné marcové Slovensko nám spríjemňujú len teplé spomienky na tieto krásne 4 dni strávené napospas veľkorysej ostrovnej prírode.

Na záver už len pridám informáciu pre tých, ktorým sa článok páčil a možno by Cyprus aj radi sami vyskúšali, no odrádza ich vidina drahej destinácie a minutia množstva peňazí. Tak vedzte, že tohto sa obávať nemusíte. Tak ako všetky moje výlety, aj tento Cyperský bol low costový. Spiatočné letenky z Bratislavy sme našli za 3O euro (a pripomínam, že to bol 3 hodinový let), požičanie auta na deň nás vyšlo 7 euro (samozrejme, musíte mať nachystaný deposit, ktorý vám na účte bloknú a v prípade, že autíčko nevrátite v takom stave ako ste si požičali/alebo nevrátite vôbec 😀 ), tak vám ich strhnú. Keďže sme stanovali, za ubytovanie sme neplatili nič, jediné, za čo sme si priplatili boli potraviny, ktoré, ako som už spomínala sú o čosi drahšie (plus my sme sa vybrali čo-to zdegustovať aj do reštík).
Tak a už naozaj niet čo dodať, len, že Cyprus je perfektná destinácia na asi všetky tipy aktivít, len do toho! 🙂

Ďakujeme Cyprus! 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

sk_SKSlovak
en_USEnglish sk_SKSlovak